Trnavská
univerzita (1635-1777) bola najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou
na území dnešného Slovenska. Je dejinným paradoxom a popretím starého úslovia
inter arma silent musae – cez vojnu mlčia múzy – že v Trnave vznikla univerzita
takmer v časovom centre zdĺhavej európskej kataklizmy, tridsaťročnej vojny.
Prehistória
univerzity sa začala písať v čase, keď kráľ Matyáš II. V roku 1615 daroval
jezuitskému kolégiu opustený dominikánsky kláštor s kostolom sv. Jána
Krstiteľa. Zakladateľ Trnavskej univerzity kardinál Peter Pázmaň SJ chcel
pozdvihnúť vzdelanosť v Uhorsku, povolal do Trnavy vynikajúcich učencov a
umožnil univerzitné vzdelanie študentom z celého stredoeurópskeho priestoru.
Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo 13. novembra 1635 v dóme sv.
Mikuláša v Trnave, kde za veľkej účasti ľudu, cirkevných hodnostárov a šľachty
odovzdal pri bohoslužbách kardinál Pázmaň zakladajúcu listinu prvému rektorovi
Jurajovi Dobronockému.
Okrem konštitutívnych fakúlt, zriadených v roku 1635 - fakulty filozofickej a teologickej - sa univerzita v roku 1667 rozšírila o fakultu právnickú a v roku 1769 o fakultu lekársku. Od roku 1646 pôsobila pri univerzite aj kníhtlačiareň. Tlačiarenská a vydavateľská činnosť univerzity predstavovala viac než 5.000 titulov v rozličných jazykoch, medzi nimi i prvé tlače v predbernolákovskej slovenčine. Knižnica Trnavskej univerzity obsahovala 15 tisíc zväzkov, univerzita mala i botanickú záhradu a astronomické observatórium, ktorého zakladateľom bol svetoznámy astronóm Maximilián Hell. Na akademickej pôde historickej Trnavskej univerzity promovalo okolo 4.500 bakalárov, magistrov a doktorov.
Spomedzi
významných profesorov možno spomenúť Martina Palkoviča, Martina
Sentivániho-Svätojánskeho, Henricha Berzeviciho, Františk Černoviča, Pavla
Beňovského, Jána Príleského, Andrea Jaslinského, Jána Ivančiča, Antona
Revického, Jána Horváta. Prvým (filozofickým) titulom vytlačeným v roku 1640
bol Triplex philoshophiaae rationalis od Andreja Mokchaiho. Neskôr v tlačiarni
vychádzali filozofické príručky, niekedy aj staršie filozofické práce (Boëtius:
O úteche z filozofie), aj mimo Uhorska obľúbená encyklopédia Miscelanea od
Martina Sentivániho. V Trnave poznali aj práce Descartesa a Newtona.
Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 sa nad Trnavskou univerzitou začínalo zmrákať. Namietalo sa, že Trnava nemá výhodnú polohu, nemá dostatok budov a predovšetkým chýba veľká nemocnica. Osobitná komisia prehliadla 2. decembra 1776 budovy v Trnave a v roku 1777 cisárovná Mária Terézia nariadila presídliť Trnavskú univerzitu do Budína, kde dala k dispozícii kráľovský palác.